Neobnoviteľné či obnoviteľné zdroje energie?

Slnko, vietor, voda a geotermálna energia sú tu od vzniku Zeme a stále sa obnovujú. Avšak, využitie týchto zdrojov je v súčasnosti relatívne technicky náročné a ekonomicky nákladné.

Ropa, zemný plyn a uhlie sú zdroje koncentrovanej energie, ktoré sú v súčasnosti najpohodlnejšie a najvýhodnejšie na pokrytie energetických potrieb v celosvetovom meradle. Sú ale neobnoviteľné – keď sa raz vyčerpajú, nedajú sa nahradiť. Navyše, spaľovanie ropy a uhlia je zdrojom znečistenia a výrazne prispieva ku klimatickej zmene. Jadrová energia sa po 40 rokoch používania ukazuje byť viac problémom ako riešením - je príliš drahá a predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziká.

I keď sa alternatívne zdroje energie využívajú čoraz viac, politici sa zatiaľ vo väčšej mierne neodhodlali k zásadnejším zmenám v prospech ich masovejšieho využívania. Až v posledných rokoch sa objavujú projekty financovania výskumu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, dotácie na využívanie OZE a podporu úspor energie (solárne kolektory, zatepľovanie budov) a programy podporujúce výstavbu elektrární a teplární na obnoviteľné zdroje energie a vývoj automobilov poháňaných alternatívnymi palivami.

Štát Louisiana (USA) rozbehol v roku 2009 dotačný program na využitie slnečnej energie: na každý solárny systém poskytuje majiteľom rodinných domov 50 % obstarávacej ceny, maximálne ale 12500 USD. Zdroj: http://cleantechnica.com/2009/06/25/how-to-get-a-cheap-solar-roof-for-80-off/

Porovnanie výroby energie z rôznych zdrojov: zásoby, vplyv na životné prostredie a ceny

Z hľadiska zásob jednotlivých zdrojov energie je jasné, že fosílne a jadrové zdroje majú významné obmedzenia. Pri udržaní súčasnej spotreby by  zásoby uhlia vystačili na približne 130 rokov, zásoby ropy sa podľa viacerých agentúr odhadujú na 40 až 50 rokov, urán by sa  minul za maximálne 30 rokov a zásoby zemného plynu sú na maximálne 100 rokov. Tieto fakty nám ukazujú, že jedine úspory energie a diverzifikované obnoviteľné zdroje energie spĺňajú podmienky trvalo udržateľnej energetiky.

Z hľadiska vplyvu elektrární využívajúcich fosílne palivá na životné prostredie je zrejmé, že tieto palivá výrazným spôsobom tak v minulosti ako aj v súčasnosti znečisťujú životné prostredie, či už hlbinnou  alebo povrchovou ťažbou, prepravou (tankery, ropovody, plynovody, prevoz uhlia…), odkaliskami a skládkami, toxickými látkami, ktoré sa z nich uvoľňujú do vody, pôdy a ovzdušia pri spracovaní a spaľovaní.

To isté sa týka aj uránu. Územia, kde sa ťaží urán patria medzi oblasti s najväčšími environmentálnymi záťažami. Environmentálne, bezpečnostne a zdravotne rizikové sú tiež závody na spracovanie uránovej rudy, výrobu jadrového paliva a prepracovanie vyhoreného jadrového paliva. Ako ukazujú posledné výskumy (zdroj) hlavne zo západnej Európy, tak aj samotná prevádzka jadrových elektrární pri dodržaní noriem výrazne zhoršuje životné prostredie v ich okolí a vplýva na zdravie ľudí.

Foto: Greenpeace

Z hľadiska ceny energetických palív sa v posledných rokoch stávajú aj obnoviteľné zdroje energie ekonomicky životaschopné.  Cena elektriny z veternej a biomasovej energie dosiahla vďaka dotáciám úroveň konvenčných zdrojov. Cena elektriny z vodných zdrojov je dlhodobo najnižšia nielen na Slovensku – to tiež platí len pre krajiny s dostatkom vodných zdrojov. Len ceny elektriny z fotovoltaických elektrární a geotermálnej energie ešte nevedia priamo konkurovať cenám elektriny vyrobenej z fosílnych palív.

Odlišná je situácia  pri výrobe tepla. V tejto oblasti sa už aj v slovenských podmienkach oplatí investovať do geotermálnych projektov (platí to však iba pre väčšie projekty obytných domov a administratívnych budov). Návratnosť investícií v oblasti solárneho tepla je  pri domácnostiach okolo 7-8 rokov. Drevná biomasa ako palivo na kúrenie je tradične aj na Slovensku jedna z najlacnejších surovín (palivové drevo, štiepky, pelety).

Štátne dotácie na energetiku

„Štátne dotácie na fosílne palivá a jadrovú energetiku dosiahli na celom svete 250 miliárd USD/rok, čím významne narušujú fungovanie trhového prostredia, odrádzajú  nových záujemcov o vstup na trh s energiou a podrývajú základy energetickej efektívnosti”. (José Goldemberg, Thomas.B.Johansson, World Energy assessment, Overview 2004 Update (UNDP, 2004, page 72).

“Viac ako polovica dotácií do energetiky v krajinách OECD  išla do jadrovej energetiky.” (The Economist, Nuclearpower Out of Chernobyl's shadow, May 6th 2004).

Aj keď je ešte v mnohých prípadoch  nevyhnutné, aby štát finančne, legislatívne a morálne podporoval obnoviteľné zdroje energie, treba si uvedomiť, že OZE sú v historicky nevýhodnej pozícii. Desaťročia bol (a ešte  stále je) uhoľný, plynový a jadrový priemysel dotovaný vládami. Tieto dotácie deformovali trh s energiami a pre OZE nie je jednoduché bez externej pomoci bojovať s miliardovou mašinériou dlhodobo dotovaných konvenčných zdrojov.

Príklad USA: Za posledných 50 rokov išlo z federálneho rozpočtu na podporu veternej, slnečnej a jadrovej energetiky asi 150 mld. USD - z toho asi 95 % šlo na podporu jadrovej energetiky ako napríklad na výskum a vývoj hlbinného úložiska vyhoreného jadrového paliva, odstavenie a likvidácia starých jadrových elektrární, riešenie problémov rádioaktívnych odpadov.

Otázky

• Ako vychádza porovnanie fosílnych palív a jadrovej energie s obnoviteľnými zdrojmi energie z hľadiska zásob, vplyvu na životné prostredie a ceny?
  

• V čom je problém stanovenia reálnych cien energie?
  

• Existujú príklady z praxe o dotačných programoch vlád na rýchlejšie zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie?
  

• Podporuje EÚ výskum v oblasti využívania OZE?