Ľudstvo 3. tisícročia stojí pred dvoma výzvami strategického významu: obmedzenosť zdrojov fosílnych palív a hrozba globálnych klimatických zmien. Odpoveďou na obidve je postupný prechod na čisté, obnoviteľné zdroje energie. Tieto závisia od slnka, prvotného zdroja energie na Zemi.

Slnečná energia je hnacím motorom života na Zemi

Foto: NASA

Slnko zohrieva atmosféru a Zem, vytvára vietor, zohrieva oceány, spôsobuje odparovanie vody, dáva silu vodným tokom, rastlinám aby mohli rásť... Slnečná energia a z nej pochádzajúce obnoviteľné zdroje energie – veterná, vodná a biomasa - môžu byť využité na výrobu všetkých foriem energie, ktoré dnes ľudstvo využíva.

Priemysel obnoviteľných zdrojov energie (ďalej OZE) je v súčasnosti jedným z najrýchlejšie rastúcich priemyselných odvetví vo svete. Európska únia takisto kladie veľký dôraz na zvýšenie podielu využívania OZE, jednak z dôvodu zníženia závislosti členských štátov EÚ na dovoze energie a zvýšenia energetickej bezpečnosti, ako aj z dôvodu znižovania emisií skleníkových plynov.

Systém garantovaného výkupu elektriny z OZE na časovo vopred zadefinované obdobie (tzv. feed-in tarif systém) je za posledné roky jedným z mála efektívnych mechanizmov, ktorý viedol k reálnemu zníženiu emisií CO₂. Pri povinnom garantovanom výkupe elektriny za minimálnu stanovenú výkupnú cenu môžu vzniknúť problémy (zvyšovanie cien elektriny, stabilita a kapacita prenosovej a distribučnej siete). Tieto problémy je však možné riešiť (menšie medziročné inštalované kapacity, znižovanie výkupných cien podľa aktuálnych nákladov výroby a inštalácie fotovoltaických panelov, budovanie inteligentných sietí (Smart Grids), rekonštrukcie a rozširovanie sietí a pod.). Presné náklady a prípadné problémy v Čechách a na Slovensku momentálne nie je možné stanoviť, keďže v Čechách aktuálne prebieha odborná a verejná diskusia o riešeniach vyšších výkonov vo fotovoltaike a na Slovensko je na chvoste vo využívaní obnoviteľných zdrojov v EÚ vďaka zastaralej energetickej politike štátu a účinnému lobingu proti obnoviteľným zdrojom.

OZE zároveň výrazne prispievajú k vytváraniu pracovných miest, hlavne v ekonomicky slabých regiónoch členských štátov Únie. V januári 2008 EÚ stanovila záväzné ciele týkajúce sa podielu energie z OZE na celkovej spotrebe energie v rámci celej Únie v roku 2020, pričom priemer EÚ bol stanovený na úrovni 20 %. Záväzný cieľ Slovenska je iba na úrovni 14 %. V oblasti znižovania emisií skleníkových plynov má EÚ za cieľ znížiť emisie CO₂ v priemere o 20 %, Slovensko svoje emisie zvýši  o 13%  (oproti emisiám z roku 2007). Ako je to možné? Pri schvaľovaní Európskej energetickej a klimatickej politiky bol za referenčný rok (rok z ktorého sa vychádza pri emisiách CO₂ a spotrebe energie) stanovený r. 1990. Od tohto roku, reštrukturalizáciou priemyslu a odstavením neefektívnych prevádzok v post komunistických krajinách, klesli za pár rokov prirodzene emisie skleníkových plynov o 30-40%. Takže ani Slovensko nebude mať problém splniť 20% zníženie emisií. Ak však za referenčný rok zoberieme roky okolo 2007-8, kedy hospodársky rast bol na vzostupe, tak naša krajina pri 20% znížení emisií CO₂ do roku 2020 de-facto zvýši svoje emisie o cca 13%.

Podiel obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku za rok 2009 dosiahol cca 7,4 % z celkovej energetickej spotreby (čo je o 2 % viac ako v roku 2008) a má potenciál ďalej rásť.

Technický potenciál OZE:

Zdroj : Stratégia energetickej bezpečnosti SR, MH SR, 2008

PJ – peta Joule (10¹⁵ J)
TJ – tera Joule (10¹² J)

(PJ = 1 000 TJ = 278 GWh (pri elektrine)), resp. (1 TWh = 3,6 PJ = 3 600 TJ)

Príklad využitia OZE zo zahraničia

Ostrov Samso, Dánsko

• 4 tisíc obyvateľov, 114 km².

• Od roku 2003 je spotreba energie pokrytá zo 100 % cez OZE.

  • 60 % obyvateľov je napojených na centrálne vykurovanie, zvyšok má vlastné kúrenie,

  • Investície (49 mil. EUR) do centrálneho vykurovania pre 6 obcí (3 zariadenia na spaľovanie slamy, 1 zariadenie drevné štiepky + solárna energia),

  • 11 x 1MW veterné turbíny vlastnené  miestnymi obyvateľmi (5400 podielov rozdelených medzi 450 vlastníkov),

  • Výroba elektriny je vyššia ako je spotreba na Samso, nevyužitá elektrina sa exportuje na pevninu.

Otázky

• Prečo je otázka širšieho využitia OZE dnes taká naliehavá?
  

• Aký je postoj EÚ k využívaniu OZE?
  

• Aký je potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku?
  

• Aké sú výhody, resp. nevýhody OZE?
  

• Existujú príklady z praxe, že je možné pokryť 100 % spotreby energie z obnoviteľných zdrojov?