Keď sa obzriete okolo seba, zistíte, že všetko nejako súvisí s ropou – od oblečenia, cez zariadenie pre domácnosť, pesticídov až po umelé hnojivá, ktoré sú súčasťou procesu výroby väčšiny potravín na svete, k obalom potrebným na ich celosvetovú distribúciu, o ťažkom priemysle a doprave ani nehovoriac. Dokonca aj výroba solárnych panelov a veterných turbín je závislá na rope. Ľudstvo je v súčasnosti jednoducho na rope závislé.

Foto: Clive Shirley / Greenpeace

Ropný vrchol(peak oil): dosiahne svetová produkcia ropy vrchol v roku 2020?

Peak Oil (ropný vrchol) označuje okamih, vrchol krivky tvaru zvonu, kedy ťažba ropy dosiahne maximum a od ktorého produkcia ropy vstupuje do fázy poklesu až ku konečnému vyčerpaniu.

Hubbertova krivka “Peak Oil”. Teória ropného vrcholu je nazvaná po americkom geológovi M. Kingovi Hubbertovi. Spozoroval, že najviac amerických nálezísk ropy bolo objavených začiatkom 30. rokov 20. storočia a v roku 1956 predpovedal, že ťažba ropy v USA dosiahne vrchol okolo roku 1970. Skutočne, v roku 1971 dosiahla ťažba ropy v USA svoj vrchol a od tej doby stále klesá.

Kým médiá už niekoľko rokov prejavujú o ropný vrchol seriózny záujem, ropné spoločnosti a vlády nevnímajú tento problém tak vážne (resp. používajú argumenty typu „postupne sa objavujú nové zdroje, nové technológie, trh to vyrieši...“). Avšak už aj Medzinárodná energetická agentúra (IEA) pripúšťa, že svetový ropný vrchol sa blíži. V rozhovore „Varovanie: zásoby ropy sa rýchlo míňajú“ (The Independent, 3.9.2009, http://www.independent.co.uk/news/science/warning-oil-supplies-are-running-out-fast-1766585.html ) Dr. Fatih Birol, hlavný ekonóm IEA hovorí: „Verejnosť a vlády doteraz ignorovali fakt, že ropa, na ktorej je moderná spoločnosť závislá, sa míňa rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo a že jej svetová produkcia dosiahne vrchol približne za 10 rokov – minimálne o dekádu skôr, ako väčšina vlád odhadovala.“ Dr. Birol vyzýva na akciu: „Jedného dňa sa ropa minie, nebude to dnes ani zajtra, ale jedného dňa sa to stane, a preto sa s ňou musíme rozlúčiť skôr, ako sa ona rozlúči s nami a musíme sa na ten deň pripraviť. Čím skôr začneme, tým lepšie, pretože celá naša ekonomika a sociálny systém sú založené na rope, takže zmeniť to bude vyžadovať veľa času a peňazí a mali by sme tento problém brať veľmi vážne.“

Na zložiťosť obdobia ropného vrcholu upozorňuje aj Colin Campbell z ASPO (Asociácia pre štúdium ropného vrcholu)

„Ropný vrchol je pre ľudstvo bodom obratu. Je to závažná záležitosť. Stručne povedané, populácia sa za prvých 17 storočí nášho letopočtu iba zdvojnásobila. Potom však prišlo uhlie, nasledovala ropa a plyn a populácia odvtedy vzrástla až šesťnásobne. Nové energetické zdroje, najmä ropa, umožnili prudký rozvoj priemyslu, dopravy, obchodu a poľnohospodárstva. A tiež veľký ekonomický rast sprevádzaný rastom finančného kapitálu, keď banky požičiavali viac, než mohli zaručiť, majúc istotu, že rozmach v budúcnosti vyrovná dnešný dlh. Teraz prichádza druhá polovica ropnej éry. Ponuka sa znižuje pre prirodzený pokles ťažby, ktorá zásobuje 6,7 miliardy ľudí; pri súčasnom životnom štýle však nebude do roku 2050 stačiť pre potrebu viac ako 2,5 miliardy. Výzva spotrebúvať menej a nachádzať nové zdroje energie je preto veľká. Prechod môže znamenať obdobie veľkého napätia: už teraz pozorujeme kmeňové vojny v Afrike, nepokoje v mnohých oblastiach vrátane výtržností v Grécku. Podmienky v mestách budú obzvlášť ťažké“, vysvetľuje Colin Campbell (zdroj) http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3152&Itemid=89

Environmentálne a zdravotné riziká

Ropa obsahuje zlúčeniny síry. Pri jej spaľovaní uniká do ovzdušia oxid siričitý, ktorý má veľmi negatívne vplyvy na životné prostredie. Približne 85% svetových ropných zásob pozostáva z druhov s vysokým obsahom zlúčenín síry.
Mnohé elektrárne spaľujúce mazut nemajú nainštalované odsírovacie zariadenia a tak vypúštajú do ovzdušia stovky ton oxidu siričitého denne.

Spaľovaním uhľovodíkov dochádza k znečisťovaniu životného prostredia skleníkovým plynom CO₂. Ropa znečisťuje prírodu haváriami tankerov a ich čistením a inými únikmi do životného prostredia.

Plastové riady a mäkké hračky môžu byť nebezpečné

Plasty vplývajú na životné prostredie vo všetkých fázach svojho vzniku a života, od ťažby ropy a plynu, cez výrobu plastov, až po konečné spracovanie odpadu. V prevažnej miere je problém s chlórom v jeho schopnosti vstupovať do organických zlúčenín, ktoré majú často veľmi negatívny vplyv na životné prostredie.

Polyvinylchlorid (PVC) je jedným z najpoužívanejších plastov. Súčasne je však aj jedným z najhorších pre životné prostredie. Nachádza sa vo veľkom množstve výrobkov ako obaly, fľaše, platobné karty, imitácia kože, ako aj v stavebných materiáloch ako sú okenné rámy, káble, potrubia, či podlahoviny. Používa sa tiež v interiéroch áut a v nemocniciach na jednorazový medicínsky materiál. Avšak pri výrobe PVC vznikajú jedny z najnebezpečnejších látok – dioxíny a množstvo ďalších nebezpečných chemikálií. PVC sa ťažko recykluje, čo spôsobuje, že väčšina  výrobkov z PVC končí na skládkach alebo v spaľovniach odpadov, kde taktiež vznikajú dioxíny, ktoré ďalej zamorujú životné prostredie a ohrozujú zdravie ľudí.

Ftaláty sú nebezpečné zmäkčovadlá v detských hračkách. Pridaním ftalátov sa plast zmäkčuje a tým sa zdanlivo stáva ideálnym materiálom na výrobu hračiek. Avšak iba zdanlivo, pretože o uvoľňovaní týchto látok z hračiek a o ich toxickom účinku na organizmus sa vie už takmer dvadsať rokov. Poznatky založené na pokusoch so zvieratami preukázali vznik rakoviny pečene, leukémie, zmeny štruktúry štítnej žľazy, účinky na vaječníky, zníženú plodnosť a reprodukčnú toxicitu či poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Paradoxné je, že ak ftaláty zakúpite pre laboratórne účely, na obale nájdete uvedené varovanie typu "môže spôsobovať rakovinu". Hračky pre deti, v ktorých sa často vyskytuje až 40 % týchto látok sú však bežne označované ako "netoxické" či "zdravotne nezávadné".

Najvážnejšie ropné katastrofy vo svete

V priebehu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia havarovalo okolo 250 tankerov. Na hladine svetového oceánu preváža v súčasnosti ropu asi 2000 tankerov, čo je približne o 1000 menej ako v sedemdesiatych rokoch, keď bol ich počet najvyšší. Dnešné tankery sú však oveľa väčšie ako v minulosti. Každoročne sa do svetového oceánu vypúšťa asi 3500 miliónov litrov ropy. Najväčšími znečisťovateľmi sú zväčša ropné tankery, ktoré si v mori umývajú nádrže, alebo z nich ropa uniká po havárii. Dôsledky takýchto nehôd sú obrovské a vyžadujú si značné finančné náklady na čistenie. Dochádza predovšetkých k znečisteniu zdrojov podzemných vôd, likvidáciií ekosystémov (koralové a pobrežné ekosystémy), poškodeniu podnikateľských činností viazaných na dané ekosystémy (rybolov, turizmus...).

Foto: Lu Guang / Greenpeace

Foto: Jon Terje Hellgren Hansen / Greenpeace

Priesaky ropy znečistili bohaté ekosystémy v delte rieky Niger. V poslednej správe nigérijských vedcov a Komisie pre environmentálnu, ekonomickú a sociálnu politiku (CEESP) pri Medzinárodnej únii pre zachovanie prírody a prírodných zdrojov (IUCN) sa konštatuje, že „za posledných 50 rokov uniklo do ekosystémov delty rieky Niger odhadom asi 1,5 mil. ton ropy, čo je 50-násobok odhadovaného objemu ropy, ktorá unikla počas havárie Exxon Valdez v roku 1989 na Aljaške”. Znečistila sa pitná voda, vymreli celé populácie rýb a farmári prišli o príjmy kvôli znečisteniu a znehodnoteniu pôdy. Prevažná väčšina únikov počas posledných 40 rokov je dôsledkom zastarávajúcich zariadení a ľudského faktora. Čistenie ropných priesakov sa robí často veľmi povrchne a v oblasti ostáva veľa ropného znečistenia. (Vplyv európskych ropných spoločností na životné prostredie, Priatelia Zeme – CEPA, 2007)

Havária ropnej plošiny v Mexiku

Jednou z najväčších ekologických katastrof bola nedávna havária ropnej plošiny British Petroleum v Mexickom zálive v apríli 2010, kedy až do júla denne unikali do mora cca 4 milióny litrov ropy. Škody na životnom prostredí a aj dopad na ekonomiku pobrežných štátov v oblasti Mexického zálivu sú obrovské. Podľa prieskumov sa odhaduje, že do zálivu  sa celkove mohlo dostať asi 4,9 miliónov barelov ropy /779 miliónov litrov/.

A(E)ko ďalej?

Vlády krajín z celého sveta budú musieť oficiálne prijať fakt, že čas ropného vrcholu je blízko a je potrebné začať robiť opatrenia na prispôsobovanie života spoločnosti i životného štýlu jednotlivcov obdobiu po ropnom vrchole, keď bude ropy čoraz menej a bude čoraz drahšia.

Zatiaľ existujú len povzbudivé náznaky, že ľudstvo je pripravené zmeniť svoj životný štýl v zmysle zníženia závislosti na rope a iných fosílnych palivách. Napríklad  ľudia zo štábu BBC sa na základe informácií získaných pri nakrúcaní dokumentu o ropnom vrchole rozhodli odísť z práce a kúpiť si malú farmu na západe Anglicka, na ktorej chcú budovať jednoduchú, trvalo udržateľnú budúcnosť. (Koniec ropnej éry, http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3152&Itemid=89 )

Plošnou iniciatívou, motivovanou blížiacim sa okamihom ropného vrcholu, je hnutie Transition Towns (mestá v období prechodu). Túto iniciatívu založil Rob Hopkins a jej cieľom je pomôcť komunitám prejsť od moderného konzumerizmu do sveta “po” ropnom vrchole, ktorý sa blíži. Hopkins vypracoval tzv. Akčný plán znižovania spotreby energie a ďalšie stratégie, ktoré pomôžu znižovať uhlíkové emisie a závislosť na fosílnych palivách a orientovať sa na sebestačnosť v oblastiach ako potraviny, energia, zdravotná starostlivosť a ekonomika.

Prvým “Transition Town” sa v roku 2006 stalo mesto Totnes, eko-mestečko v južnom Devone vo Veľkej Británii a model sa teraz šíri do obcí na celom svete. Prechod (transition) je cesta, ktorá nás vyzýva žiť úctivejšie voči Matke Zemi (Gaia) a budovať odolnejšie, rôznymi zručnosťami vybavené komunity, ktoré zažívajú rýchly rast v ukazovateli nazvanom “hrubé miestne šťastie“ (z ang.Gross Local Hapinness), čiže v indexe, ktorý je odvodený od „hrubého domáceho produktu“. Posolstvo je, že ak na cestu prechodu nastúpime dnes, držíme v rukách kľúč od budúcnosti bez ropy. (Zdroj: Mark Boyle, Living Without Oil, Resurgence http://www.resurgence.org/magazine/article2711-living-without-oil.html )

EKO tip: Sezónne,  miestne (a BIO) potraviny

Foto: o.z. Za matku Zem

Moderná poľnohospodárska veľkovýroba je energeticky veľmi náročná – jej súčasťou je preprava potravín aj tisíce kilometrov, používanie ťažkej mechanizácie, syntetických hnojív a pesticídov. Vždy keď sa to dá, dajme prednosť domácim, sezónnym potravinám z nášho regiónu, ideálne z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Otázky

• Kde všade sa využívajú ropné produkty?
  

• Aký majú vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí?
  

• Čo sú ftaláty?
  

• Ako sa vyvíja spotreba ropy a jej zásoby?
  

• Čo znamená pojem „ropný vrchol“?
  

• Aké kroky podnikajú vlády v súvislosti s blížiacim sa ropným vrcholom?
  

• O čom je iniciatíva „Transition Towns“? 
  

• Aké sú najvážnejšie ropné katastrofy vo svete a ich dôsledky?