„Dnes si len málokto uvedomuje, že ľudstvo stojí na prahu novej energetickej revolúcie. Bez podstatnej zmeny vo využívaní palivových zdrojov totiž nebude pravdepodobne možné zabezpečiť rozvoj spoločnosti v horizonte rokov 2010 – 2030.“ Emil Bédi - Koniec ropnej éry.

Keďže čerpáme prevažne neobnoviteľné zdroje energie, aby sme nasýtili naše rastúce energetické nároky, logicky klesajú geologické zásoby energetických zdrojov. Odhaduje sa, že globálne máme ešte k dispozícii 847 miliárd ton dostupného uhlia. To znamená, že pri súčasnej úrovni spotreby by sme mali dostatok uhlia na 130 rokov. Tieto odhady však môžu byť umelo nadhodnotené, aby pritiahli investorov do baníctva. Rovnako platí, že banské firmy vždy ako prvé vyťažia najdostupnejšie a teda najlacnejšie vyťažiteľné ložiská: nemalá časť z uvádzaných svetových zásob uhlia leží v ťažko dostupných ložiskách, ktorých ťažba bude omnoho drahšia, ako je ťažba uhlia dnes. (Zdroj: World Coal Institute, 2009). Treba tiež pripomenúť, že výrazne rastie spotreba uhlia v niektorých rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách ako je Čína a India. Čína pritom postaví dve nové uhoľné elektrárne každý týždeň. Uhlie je v Číne zatiaľ lacné a dostupné, krajina zápasí s nedostatkom zdrojov energie potrebných na udržanie chodu energeticky náročnej výroby.

Foto: Depositphoto.com/nobora

Zásoby ropy sa podľa viacerých agentúr odhadujú na 40 až 50 rokov. Dopyt po rope stúpa, avšak jej dostupné zásoby klesajú.  Je čas prijať fakt, že sa blížime k tzv. „ropnému vrcholu“, odkedy bude ropy stále menej a bude stále drahšia. Vyššie ceny ropy znamenajú spomalenie ekonomiky a neschopnosť bánk poskytovať lacné úvery. Život modernej spoločnosti, postavenej na rope, je do budúcna ohrozený.

Na konci roku 2009 boli svetové zásoby zemného plynu odhadované na 6621.2 triliónov kubických metrov, z toho 85.5 má EÚ, 571.2 OECD a 2067.1 bývalé ZSSR. (1 trilión je milión biliónov alebo 10¹⁸). Overené zásoby plynu tak pri súčasnej spotrebe tohto zdroja vydržia maximálne na 100 rokov. Uvedené čísla prezentujú čas zostávajúcich rezerv sveta pri súčasnej spotrebe zemného plynu. Hoci v niektorých krajinách sa využívajú i nekonvenčné druhy plynu, napr. bridlicový plyn, ktorý je možné využiť, existuje množstvo ekonomických, spoločenských i ekologických problémov spojených s jeho využívaním a v prípade Európy zatiaľ nemožno vnímať bridlicový plyn ako riešenie pre energetické výzvy. V krajinách ako napr. Spojené štáty americké alebo Kanada sa však tento nekonvenčný plyn využíva. Opäť však platí  to, čo bolo povedané o odhadoch zásob pri uhlí. Na rozdiel od ropy a uhlia je plyn omnoho zložitejšie transportovať medzi kontinentmi (je to možné pomocou cisternových lodí prevážajúcich skvapalnený zemný plyn, ale je to veľmi drahý proces), takže kým dostupnosť plynu v Euroázii môže trvať dlhšie, severná Amerika pocíti jeho nedostatok omnoho skôr (Zdroj: BP Statistical Review of World Energy, jún 2010).

Overené zásoby uránu (s nákladmi na ťažbu a spracovanie pod 40 $/kg U) sa pri súčasnom ročnom dopyte vyčerpajú počas najbližších 30 rokov. Rovnako tak možné zdroje - ktoré obsahujú všetky odhadované objavené zdroje s nákladmi do 130 $/kg - budú vyčerpané v priebehu nasledujúcich 70 rokov (Zdroj: Energy Watch Group, december 2006). Jadrové elektrárne dnes produkujú len 6% elektriny na svete – pokiaľ by sa ich počet len zdvojnásobil, zásoby uránu by boli vyčerpané ešte skôr, ako by boli novopostavené elektrárne dosť staré na odstavenie.

Otázky

• Ako sa vyvíja spotreba energií za posledné desaťročia?

• Aké sú zásoby jednotlivých zdrojov primárnych zdrojov energií?

• Kam dospela naša spoločnosť vo využívaní energie?

• Je naše energetické správanie udržateľné?

• Aké sú základy novej energetickej koncepcie EÚ?