Život ľudstva sa v posledných 300 rokoch stal závislý na energiách, bez ktorých si málokto vie ešte život predstaviť. Okrem využívania tepla, vody a elektriny v domácnostiach, potrebujeme zdroje energie aj v doprave, priemysle a službách. Na výrobu každého produktu, ktorý kupujeme, bolo nevyhnutné spotrebovať nejakú energiu, suroviny a vodu.
Spotreba neobnoviteľných zdrojov energie (uhlie, ropa, zemný plyn, urán) neustále rastie, ale ich zásoby výrazne klesajú. V nasledujúcom grafe môžeme vidieť, ako rástla vo svete spotreba energie medzi rokmi 1971- 2007.
toe = tona ropného ekvivalentu (toe) - Množstvo energie, ktoré sa uvoľní pri spálení jednej tony ropy (približne 42 GJ)
Problém je, že ročná spotreba energie na jedného človeka je celosvetovo rozdelená veľmi nerovnomerne. Zatiaľ čo v technicky najvyspelejších oblastiach sveta (USA) predstavuje 350 GJ na človeka, v Afrike je to len 20GJ, teda na úrovni primitívnych poľnohospodárskych civilizácií. (Zdroj: Veľká kniha o energii, Doc. Ivan Štoll, CSc.)
Z dôvodu len obmedzeného množstva prírodných, vrátane energetických zdrojov, rastúcej výroby a spotreby vyvolanej zvyšujúcou sa svetovou populáciou, ako aj konzumným životným štýlom náročným na neobnoviteľné zdroje energie, je zrejmé, že svetová spotreba energie nemôže rásť neobmedzene. Je to dané už tým, že prírodné zdroje, vrátane energetických, sú obmedzené a ak by sme napríklad zvýšili spotrebu energie 10-krát, narušili by sme prírodnú energetickú bilanciu Zeme.
Ďalším problémom je, že ropa, „krv“ modernej spoločnosti, sa rýchlo míňa a politici sú zatiaľ k otázke blížiaceho sa ropného vrcholu viac-menej ľahostajní. Aj rezervy ostatných fosílnych palív a uránu sú obmedzené, čo spôsobuje, že rastúcim dopytom dochádza k vyčerpávaniu týchto zdrojov a tým automaticky rastú ceny. Navyše spaľovaním fosílnych palív vzniká oxid uhličitý, tzv. skleníkový plyn, ktorý je veľkým zdrojom znečistenia a prispieva k tvorbe skleníkového efektu, čo sa následne odráža na zmene klímy.
Dnešný spôsob využívania energie je neudržateľný a vyžaduje zmenu na úrovni jednotlivca i celej globálnej spoločnosti.